V prvom rade si treba uvedomiť, že na akúkoľvek krízovú situáciu, ktorá má tak hlboké dopady na širokú paletu rôznych sfér a vzťahov (bezpečnostných, politických, právnych, vojenských, civilných, humanitárnych atď.), nemožno nikdy nazerať príliš zjednodušene. Ľahko by sa potom mohlo stať, že nejaký dôležitý aspekt zostane mimo tento zúžený pohľad a vzápätí sa nám vráti ako bumerang. Inak tomu nie je ani v prípade krízy na Ukrajine.
Vláda SR veľmi pozorne sledovala vývoj situácie v Kyjeve i celej Ukrajine a po prepuknutí násilností začala koordinovať a dodnes koordinuje postup v rámci všetkých dotknutých rezortov. Tu však treba tiež pripomenúť, že Slovenská republika je dnes plnoprávnym členom Európskej únie a aliancie NATO a preto veľmi intenzívne v otázkach Ukrajiny diskutujeme aj s našimi partnermi. Zároveň si Slovensko a jeho ministerstvo obrany plní záväzky vyplývajúce z členstva v týchto zoskupeniach.
Medzi naše prvé opatrenia patrilo v koordinácii s ministerstvom vnútra posilnenie hranice s Ukrajinou. Ihneď sme preverili scenáre možného tlaku na našu východnú hranicu a pripravenosť zvládnuť zvýšené počty utečencov. Zároveň sme poskytli priestor na zotavenie 60 účastníkov nepokojov z Kyjeva, Ľvova a Zakarpatska. Reagovali sme na žiadosť OBSE a do monitorovacej misie sme vyslali dvoch slovenských vojakov. Toto boli okamžité a konkrétne opatrenia.
Po ďalšej eskalácii napätia na Ukrajine nadišiel aj čas opatrení v rámci medzinárodnej spolupráce. V tejto súvislosti som sa zúčastnil rokovaní ministrov obrany krajín NATO, spoločne s hlavným veliteľom OS SR nedávneho summitu vo Walese ako aj rokovaní Európskej únie a V4. Prezentoval som na nich naše vlastné iniciatívy, ako aj našu pripravenosť pomôcť pri riešení prípadnej humanitárnej krízy (ktorá je mimochodom dnes žiaľ už realitou) poskytnutím odborníkov, logistických kapacít, infraštruktúry, či ďalších zariadení.
Na domácej pôde sme viackrát veľmi operatívne zasadali na rokovaniach Bezpečnostnej rady SR. V spolupráci s Ozbrojenými silami SR sme na základe viacerých aktuálnych dokumentov vypracovali podrobné zhodnotenie bezpečnostnej situácie v súvislosti s ukrajinskou krízou. Obsahuje analýzu našej pripravenosti, zameriava sa na nedostatky a poskytuje aj návrhy na ich riešenie. Nezostali sme však len v teoretickej rovine. Vyhlásil som cvičenie „Zelená vlna“, ktoré preverilo našu pripravenosť vo všetkých oblastiach domáceho krízového manažmentu. Od plánovania, cez logistické zabezpečenie až po samotné nasadenie. Zároveň bola precvičená aj spolupráca s ostatnými zložkami ministerstva vnútra, policajného zboru a integrovaného záchranného systému, ktorá je v mimoriadnych situáciách veľmi dôležitá. Aktuálne musím spomenúť, že na základe žiadosti ukrajinského ministerstva zdravotníctva, boli naši odborníci odovzdať svoje skúsenosti z fungovania práce vojenských lekárov v krízových oblastiach a poskytovaní zdravotnej pomoci v sťažených podmienkach. V októbri nás čaká ďalšie neplánované cvičenie „Ground Pepper“, na ktorom sme sa spoločne dohodli s mojim českým rezortným kolegom Martinom Stropnickým.
Dúfam, že spomenuté aktivity a opatrenia sú jasným dôkazom, že Slovensko a jeho ministerstvo obrany nie je v prípade Ukrajiny rozhodne len pasívnym pozorovateľom. Pre niekoho je aj to málo a chcel by vidieť viac.
Ako som však písal v úvode, nazerať, na takú zložitú situáciu, aká vládne na Ukrajine jednostranne, či príliš zjednodušene by sa mohlo nevyplatiť. Máme svoje záväzky voči partnerom vyplývajúce z nášho členstva v NATO, no máme tu aj priestor na prezentáciu vlastnej iniciatívy. Aj preto rokujem s ministrami obrany susedných krajín o spolupráci a vzájomnej pomoci. Témou je napríklad ochrana vzdušného priestoru, spoločné cvičenia, pomoc pri opravách a údržbe vojenskej techniky. Dnes nás totižto dobieha aj dlhoročné ignorovanie riešenia otázky nášho letectva. Som preto rád, že máme schválenú Koncepciu rozvoja vzdušných síl, ktorá výrazne zníži našu závislosť od ruskej vojenskej techniky.
Napriek tomu si myslím, že žiadne silácke reči nie sú na mieste. Akokoľvek sa nám to nemusí páčiť, existujú aj veci, ktoré sa jednoducho nedajú zmeniť zo dňa na deň. Ak to niekto ignoruje v kontexte súčasných časopriestorových súvislostí, tak zároveň rezignuje na hlavnú úlohu Ozbrojených síl SR, ktorou stále zostáva ochrana našich občanov a územnej celistvosti SR.
Nie je toho málo, čo sme v súvislosti s ukrajinskou krízou urobili. A určite to nie je všetko. Pripravení sme na viac.
