Ak by si ústav riadne plnil svoje úlohy a konal v zmysle zákona, nikto by dnes nemal záujem riešiť situáciu v tejto inštitúcii, v ktorej to vrie už dlhšie obdobie. Pred mesiacmi som na výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny upozorňoval, že situácia vyžaduje riešenie, nakoľko je ochromené fungovanie ústavu. Predseda ÚPN Ondrej Krajňák sa už ani neunúva komunikovať s kontrolným orgánom - dozornou radou, ktorá sa nemôže dostať k dokumentom, na ktoré má v zmysle platných predpisov právo. Dokumenty odmieta vydať aj z dôvodu, že sú vraj prísne tajné.
Keď sme tento rok schvaľovali správu o činnosti ÚPN, jasne som na výbore pre ľudské práva povedal, že to robíme z výhradami, pretože sme vedeli, že v ÚPN sú problémy, ku ktorým sa musíme vrátiť. Na počudovanie viacerých koaličných kolegov, sa niektorí poslanci z opozície tento týždeň tvárili, že o tom počuli prvýkrát. Informácie o vážnych pochybeniach, najmä ekonomického charakteru, boli hlavným dôvodom, prečo sme minulý týždeň, v stredu, zvolali mimoriadny výbor pre ľudské práva. Problémov v ÚPN je viac, okrem tých ekonomických, aj personálne, siahajúce až k politickému zneužívanie ústavu. Podľa informácií dozornej rady sa tiež obmedzila vedecká činnosť.
Pod vedením súčasného predsedu Ondreja Krajňáka sa Ústav pamäti národa vo februári tohto roka podieľal na predvolebnej kampani KDH. ÚPN a KDH si zorganizovali pred voľbami spoločnú akciu a pod hlavičkou inštitúcie a politickej strany spoločne pozývali na premietanie filmu „Stopy v snehu“. Predseda ÚPN Krajňák sa dokonca preriekol, že tam asi boli aj nejakí ľudia z ústavu.
Z peňazí ústavu bola zaplatená odborová organizácia, pokútne sú platby vybranej advokátskej kancelárie, ktorú vybrali bez verejnej súťaže a ďalšie iné problémy. Netreba opomenúť aj obrovské napätie medzi ľuďmi v ústave, ktorí hovoria o šikanovaní, čo ilustruje množstvo súdnych sporov, ktoré ústav vedie so svojimi zamestnancami.
Predseda ÚPN Ondrej Krajňák obmedzuje všetky spory na dvoch nespokojných zamestnancov, kvôli ktorým vraj toto všetko vzniklo. Nie je to pravda, sú viacerí. Len títo sa možno hlasnejšie ozvali. Namiesto toho, aby predseda personálne záležitosti upokojil, ešte viac ich v rámci svojho pôsobenia vyhrocoval. Nejde mi však o tieto personálne spory, to som povedal už niekoľkokrát, tie nech riešia súdy. Ide mi najmä o preverenie ekonomických podozrení zo šafárenia.
Predsedu Krajňáka poslanci za SMER-SD nežiadali o odstúpenie, chceme aby sa vyvrátili, alebo potvrdili vážne podozrenia. S prekvapením sme zistili, že opozícia kontrolu v ÚPN zrejme nechce. Takýto návrh nepodporila.
Napriek tomu, že orgány Ústavu pamäti národa volí NRSR (ide teda o politické rozhodnutie), ústav ako inštitúcia musí byť apolitická. Žiadna z politických strán ani pravicových politik nemá právo si ju privlastňovať. Po ukončení mimoriadneho výboru pre ľudské práva, po mediálnych výstupoch politikov a medializovaných reportážach a článkoch, musím konštatovať, že verejnosť dostala v niektorých prípadoch zavádzajúce informácie v zmysle predsudku, že ÚPN je predsa úrad pravice a socialistický SMER ho chcel ovládnuť. Pokus pokriviť verejný názor tak, že pri hlasovaní sa koalícia s kotlebovcami spojila bol tiež len ďalšou manipuláciou. Nezmysel. Koalícia nepotrebuje pri takýchto témach kotlebovcov. Na prijatie uznesenia, ktorým sme pustili NKÚ do Ústavu pamäti národa, stačili koaličné hlasy. Chýbali však tie opozičné. Pýtate sa ako je možné, že opoziční poslanci kričia pri každom kroku koalície: "to je zlodejina! treba ich zavrieť!" a odrazu strkajú hlavy do piesku? O čom im ide? Dúfajme, že to nie je opäť len chybné nastavenie v ich hlavách, že si chcú ústav privlastňovať. A to aj za cenu ekonomických prešľapov.