Argumentujú, že problémy, ktoré mali ozbrojené sily pred siedmimi rokmi, sú vraj v Bielej knihe dnes popísané úplne rovnako, to znamená, akoby sme sa za tie roky nepohli z miesta. No, nepohli. Aspoň čo sa výzbroje a vystrojovania vojakov týka. Až mojím príchodom a reorganizáciou výdavkov s následným presmerovaním od civilov k vojakom sa veci začali meniť. Obmena hlavných druhov výzbroje nikdy nebude realistická pri 1 % výdavkov na obranu z HDP; napriek tomu je nevyhnutná. Ďalej sekať v ozbrojených silách nemôžeme, ak sa chceme aspoň priblížiť splneniu cieľov NATO 2013. Jeden z mojich predchodcov chcel finančnú podvýživu rezortu riešiť likvidáciou niektorých spôsobilostí, teda vojenských zručností, techniky a dokonca celých útvarov. Ak by to bolo zotrvalo v jeho rukách, dnes by sme už nemali tankové vojsko, bojové vrtuľníky, možno ani stíhačky, a ani vojenských špecialistov schopných túto techniku obsluhovať. Všade na svete si svojich odborníkov strážia ako oko v hlave a vytvárajú im priestor na zvyšovanie kvalifikácie, na posilňovanie ich zručností. My akoby sme mali na Slovensku expertov nazvyš, a mohli si dovoliť vyhadzovať ich z armády.
Biela kniha o obrane nie je (a ani nemá ambíciu byť) odpoveďou na všetky otázky. Je hlavným výstupom strategického hodnotenia obrany SR, realistickým rozvojovým rámcom s jasne definovaným cieľovým stavom a podmienkami jeho dosiahnutia. Definujú sa v nej princípy, smer, priority a základné mantinely ďalšieho rozvoja. Je to zároveň aj akási politická objednávka, ktorá sa ďalej rozpracuje v nadväzných koncepčných, legislatívnych a iných dokumentoch (predovšetkým v pripravovanom Rozvojovom pláne rezortu obrany s výhľadom do roku 2024).
Áno, mohli sme sedieť, nerobiť nič, a fňukať, že máme málo peňazí. Mohli sme Bielu knihu hodiť do koša a tváriť sa nezúčastnene. Bolo by to však alibistické. A tak sme koncept hodnotenia obrany, ktorý v rezorte zanechali moji predchodcovi prevetrali, prevŕtali skrz-naskrz, a prepracovali. Nanovo sme v ňom zadefinovali predpokladaný priestor nasadenia ozbrojených síl, aj charakter potrieb obrany štátu, ktorý odráža filozofiu kontinuity a výrazne presahuje krátkodobý horizont funkčného obdobia jednotlivých vlád. Nové znenie Bielej knihy oproti starej verzii tiež definuje časový rámec poskytnutia príspevku OS SR pri kolektívnej obrane spojencov; prepracovaná a doplnená je kapitola dlhodobej projekcie rozvoja Ozbrojených síl SR, vrátane definície tzv. rozvinovaných síl a ich pomeru k profesionálnym silám. Popísali sme konkrétne priority v oblasti vyzbrojovania, systém viacročného cyklického predurčovania jednotiek na plnenie úloh, vysvetľujeme princíp dopĺňania síl na okamžité bojové použitie aktívnymi zálohami, rámcujeme definíciu tzv. „relatívne malých" ozbrojených síl a množstvo ďalších konkrétnych bodov, ktoré pôvodný text, zdedený po predošlých garnitúrach vôbec neobsahoval.
Mohol by som takto pokračovať aj ďalej. Nechcem však, aby bola Biela kniha o obrane vnímaná politikmi i verejnosťou ako téma na rozdúchavanie rozbrojov, na to si ju príliš vážim. Chcel by som, aby bola vnímaná v duchu porozumenia toho, že nežijeme v izolovanom svete, že mierové podmienky nášho žitia neznamenajú, že sa nás súčasné a budúce hrozby a bezpečnostné riziká nedotýkajú, a že bezpečnosť a obrana štátu je - a musí byť - spoločným záujmom a zodpovednosťou všetkých, nezávisle od ich straníckeho trička či politického presvedčenia.
